Zmeny nálad u detí nepodceňujte

Keď dieťa pochytí nekontrolovateľný hnev a zlosť, mnoho rodičov to pripisuje prirodzenému vývoju a zväčša to považujú za prirodzené. Prípadné zmeny nálad u detí príliš neriešia a čakajú, že sa to vyrieši samo. Pritom včasná návšteva odborníka v spojitosti so záchvatmi môže odhaliť viac či menej závažné zdravotné problémy.

Kedy je nutné spozornieť a vyhľadať odbornú pomoc?

Za zhoršené správanie detí sa netreba hanbiť

Je pochopiteľné, že návšteva detského lekára či psychológa s neposlušným a večne nahnevaným dieťaťom nie je príjemná. Občas to rodičia vzťahujú na seba a vlastné zlyhanie, inokedy veria, že výkyvy v správaní dieťaťa sa časom ustália. Ako ukázala nedávna zahraničná štúdia, ktorej sa zúčastnilo vyše tisíc rodičov detí vo veku od 5 do 17 rokov, len polovica z nich by  vyhľadala odbornú lekársku pomoc okamžite pri prvotných problémoch so správaním u detí. Paradoxne, takmer 40 percent z opýtaných malo z domu skúsenosti s istou formou nepozornosti a výkyvmi nálad dieťaťa, napríklad malo ich dieťa problémy s vypracovaním domácich úloh.

Detské emočné zdravie a správanie, respektíve jeho výkyvy oproti bežnému normálu, neradno podceňovať – môžu totiž signalizovať rôzne zdravotné komplikácie, napríklad depresie, poruchy pozornosti alebo v adolescentnom veku aj užívanie návykových látok. 

Poruchy nálad u detí

U detí v ranom veku je častou príčinou zmien nálad istá forma depresie, ktorá je zvyčajne reakciou dieťaťa na závažné nedostatky v kontakte s rodičmi (napríklad s matkou, ktorá sama depresiou trpí). Môže to byť však aj jeden z prejavov iného somatického ochorenia. Najčastejšie sa prejavuje:

  • apatiou,
  • nechutenstvom (systematické odmietanie potravy),
  • nezáujmom o hru a kontakt s okolím.

V predškolskom veku deti ešte nedokážu rozlišovať svoje nálady, preto ani nevedia pomenovať, čo ich trápi. Okrem útlmu spontánnych aktivít sa u nich depresia často prejavuje v podobe rôznych bolestí bruška, zažívacích ťažkostí (hnačka, zápcha), trápia ich problémy so spánkom (nadmerný spánok, strach zo zaspávania spojený s nočnými morami a iné).

Zdrojom depresií a s tým súvisiacimi zmenami nálad býva u detí v predškolskom veku zmena – často sa trápia s adaptáciou na nové prostredie v škôlke, trápia ich konflikty doma medzi rodičmi, niekedy tiež príchod nového súrodenca do rodiny – menej pozornosti a obavy zo straty rodičov a ich lásky. Niektoré citlivejšie deti môžu klamať telom – tvária sa, že všetko zvládajú a zdanlivo si nič nevšímajú, avšak v skutočnosti „to v nich potichu vrie“.

Ak spozorujete zmeny správania a náladovosť u vášho dieťaťa, ako prvý krok môže poslúžiť konzultácia s učiteľkou v materskej škole, ktorá si mohla/nemusela všimnúť nejaké rozdiely v správaní vášho dieťatka (je bojazlivejšie, utiahnutejšie, alebo sa púšťa s ostatnými deťmi do konfliktov), prípadne vyhľadajte detského psychológa.

Školský vek a náladovosť 

Školský vek je spojený s veľkým výkonom, s adaptáciou na nový systém a presadzovaním sa v kolektíve rovesníkov, v puberte sa k tomu pridáva experimentovanie a snaha zapadnúť. Prichádzajú prvé lásky a sklamania. To všetko môže byť zdrojom depresie predpubertálneho a pubertálneho dieťaťa, ktorá sa opäť prejavuje rozličnými telesnými problémami (bolesti hlavy, zažívacie komplikácie, únava). Dieťa ale už je schopné hovoriť o tom, že je smutné a niekedy dokonca pomenuje aj dôvody, prečo sa tak cíti.  V prípade, že o zmenách nálad doma nekomunikuje, zvyčajne sa to ukáže vo forme zhoršeného prospechu v škole, nezáujmom o obľúbené aktivity a koníčky, stratou kamarátov, nechutenstvom, prípadne naopak prejedaním. Po desiatom roku života sa môžu začať objavovať myšlienky o tom, že život nemá cenu a že by možno bolo lepšie tu nebyť.

Toto všetko je nutné brať vážne a nenechať dieťa, aby bolo na svoje starosti a trápenie samo. V tomto veku už s ním môžete veci prebrať, niekedy je vhodné sa pri dobrých vzťahoch so školou porozprávať aj s triednym učiteľom či školským psychológom.