Prevýchova rozmaznaného dieťaťa v 4 krokoch

Záchvaty hnevu má z času na čas každé dieťa. Najmä v období prvého vzdoru si prejdú deti náročnými stavmi, kedy sa po prvýkrát učia pracovať so svojou zlosťou a odmietnutím. Často je to sprevádzané nezmyselnými požiadavkami mať každého plyšáka, ktorý sa im páči, prípadne sladkosť, na ktorú v obchode dočiahnu. Ak sa rodič odhodlá odpovedať na ich žiadosť slovíčkom „nie“, je oheň, teda skôr výbuch na streche. 

Aké sú najčastejšie dôvody, prečo dieťa rozmaznávame? A je možná prevýchova rozmaznaného dieťaťa? 

Dôvody, prečo rozmaznávame deti

Pocity viny

Väčšina rodičov priznáva, že na deti nemajú toľko času, koľko by chceli. Z toho pramení pocit, že spoločný čas, ktorý im zostáva, by si mali užiť. Domov sa tak stáva miestom, kde neplatia žiadne pravidlá a obmedzenia, len aby deti boli spokojné a nezažívali sklamania.

Rodičom chýba dôslednosť 

Pravidlá a deti, to jednoducho ide k sebe. A rodič by mal byť prirodzenou autoritou, ktorý ak niečo povie, tak to platí. Bez výnimiek a odvrávania. Nanešťastie, neraz sú v tom dospelí nedôslední a občas poľavia. Výsledkom toho je, že dieťa si úľavu žiada opakovane a ak k nej nepríde, nasleduje scéna. Hnevať sa však naňho nepomôže, vždy je to rodič, kto stanovuje hranice a je na ňom si to odsledovať a nepoľavovať za žiadnych okolností. 

Dospelí sú vždy k dispozícii

Vždy sme tam, pripravení pomôcť a zasiahnuť. Utrieme rozliate kakao, oblečieme školáka, upraceme hračky, okúpeme ich aj chlebík s maslom im každý večer natrieme, pretože je to rýchlejšie a jednoduchšie. Ale dokedy máme všetko robiť za dieťa a kedy je čas nechať ho skúšať robiť základné činnosti v domácnosti samostatne? Naučiť ho robiť základné činnosti doma nie je známka rodičovskej lenivosti či neschopnosti, práve naopak – je to náročnejšie a vyžaduje si to viac úsilia a energie. Avšak je to potrebné a stojí to za to. 

Rodičia chcú deťom dopriať to, čo oni v detstve nemali 

Ak si pri deťoch kompenzujeme vlastné traumy a chceme si prostredníctvom nich dopriať veci, ktoré nám v detstve chýbali, je to priama cesta k rozmaznanosti. Zrazu má dieťa všetko, na čo si zmyslí, ba aj viac – najnovšie hračky a technické výdobytky aj oblečenie z poslednej kolekcie. Dôsledkom toho je, že nestíha mať radosť z toho, čo má. Nešťastným efektom prebytku je, že dieťa nie je nikdy spokojné a má pocit, že mu stále čosi chýba ku šťastiu. 

Máte doma malého rozmaznanca?

Pýtate sa, ako na rozmaznané dieťa? Prvým krokom je priznať si, že nejde o zlatého frfloša, hyperaktívne dieťa či silnú osobnosť, ktorá sa vo svete nestratí, ale o rozmaznanca, ktorý nemá stanovené hranice. Mnoho rodičov aj tuší, že také správanie je už za hranou, len si to nechcú pripustiť. Pretože to by znamenalo priznať si chybu a zlyhanie vo výchove. Avšak nikdy nie je neskoro skúsiť to napraviť. Ako prevychovať rozmaznané dieťa?

Postup, ako prevychovať rozmaznané dieťa

Nesnažte sa vyhovieť všetkým jeho požiadavkám 

Rozmaznané deti nevedia čeliť sklamaniu. Sú totiž zvyknuté, že dostanú všetko, čo chcú. Ale skôr či neskôr narazia na realitu a sklamanie príde. Niečo sa im nepodarí, niekto im ublíži, nebudú sa s ním všetci chcieť kamarátiť, v škole dostanú zlú známku...  Je dôležité naučiť ich, že nie vždy sa bude svet točiť len podľa nich a že chyby patria k životu. 

Pozor na nenaplnené vyhrážky 

Najprv sa vyhrážame, potom to stiahneme a dieťa aj napriek tomu, že hnevalo, nie je nijako potrestané. Častý scenár v mnohých rodinách, ktorého výsledkom je jediné – dieťa sa našich vyhrážok prestane báť. Je veľká chyba svoje sľuby nedodržať, aj keď to znamená ďalšiu scénu. Najlepšie je naučiť ho niesť následky svojho správania ihneď, aby pochopilo, za čo má trest a aké budú dôsledky jeho nesprávneho konania.

Nedovoľte dieťaťu všetko a všetkých riadiť

Skáče často dospelým do reči a vynucuje si pozornosť? Určuje, na čo sa bude celá rodina dívať v televízii? Nechá sa prehovárať, aby urobilo to, čo je potrebné? Očakáva, že na každú jeho potrebu bude rodič okamžite reagovať a iba kladne? V tom prípade je najvyšší čas uvedomiť si, že takto to ďalej nejde, inak sa rozmaznané dieťa celkom vymkne spod kontroly. Musíme sa naučiť hovoriť nie a dieťaťu stanoviť jasné pravidlá a hranice.

Pomáhanie bez úplatkov

Motivácia potomka k dobrému správaniu formou drobných úplatkov – najčastejšie zaberajú sladkosti, hračky, možnosť byť na mobile či sledovanie rozprávok. Kto by to nepoznal? Je pochopiteľne rozdiel medzi tým, keď povieme: "Najskôr si uprac izbu a potom môžeš pozerať rozprávku,“ a tým, keď mu sľúbime: "Keď si pekne poupratuješ, dostaneš cukrík.“ Deti sa tak naučia očakávať za každú svoju povinnosť nejakú odmenu, ktorá s tým vlastne nijako nesúvisí. Áno, nie je jednoduché naučiť dieťa mať radosť z upratanej izbičky či pomoci v domácnosti, avšak je nutné, aby chápalo dôležitosť podieľať sa na fungovaní spoločnej domácnosti. Nech má radosť z toho, že je súčasťou rodiny a že môže byť užitočné. Nie z toho, že ho niekto chváli a podpláca.