Keď sa mama chce hýbať... a deti chcú byť pri tom
02Jun
Poznáme to všetky. Ráno plné odhodlania: "Dnes sa určite s deťmi vybláznime von alebo si konečne zacvičím!" No príde poobedie, únava, hlava plná výhovoriek a večer končíme s jemným pocitom viny pred telkou.
Nie ste v tom samé! Prečo je také ťažké rozhýbať sa, aj keď vieme, že to prospeje nám aj našim malým pokladom? A ako to zmeniť?
Prečo sa nám nechce hýbať?
Nie je to o lenivosti. Náš mozog je nastavený na šetrenie energie. Aj keď vieme, že pohyb prináša radosť a zdravie, jeho začiatok vyžaduje námahu – a tú sa mozog snaží obísť. Po náročnom dni radšej zvolí oddych na gauči než prechádzku či cvičenie. Problémom je aj to, že pohyb často vnímame ako povinnosť. Ak si v duchu hovoríte, že „musíte“ cvičiť, alebo že si to „zaslúžite“ za kúsok čokolády, mozog sa začne brániť. Čokoľvek spojené s tlakom či výčitkami nás prirodzene odrádza. A potom sú tu príliš veľké ciele: „Začnem, keď budem mať viac času.“ Alebo: „Aspoň hodinu, inak to nemá zmysel.“ Výsledok? Vôbec nezačneme. A to je škoda.
Ako rozhýbať seba aj deti?
Zmeňte „musím“ na „chcem“:
Namiesto nátlaku si pripomeňte benefity – viac energie, lepší spánok, menej stresu. Povedzte si: „Necvičím, lebo musím, ale preto, že si zaslúžim cítiť sa dobre a byť vzorom pre svoje deti.“
Trik s 5 minútami:
Povedzte si, že idete len na 5 minút. Väčšinou, keď už začnete, pokračujete dlhšie. A ak nie, aj 5 minút je lepšie ako nič.
Pripravte sa vopred:
Oblečenie, tenisky, fľaša s vodou – pripravte si to ráno. Menej prekážok = menej výhovoriek.
Spojte pohyb s niečím príjemným:
Podcast počas prechádzky, tanec s deťmi na obľúbenú hudbu – mozog si spojí pohyb s odmenou. Pozrite napr. pesničky na tancovanie.
Predstavte si, ako sa budete cítiť po:
Nezameriavajte sa na nechuť teraz. Myslite na ten pocit po – spokojnosť, energia, hrdosť.
Sledujte výhovorky:
Unavená? Nemáš čas? Zastav sa a spýtaj sa: „Je to pravda, alebo sa len vyhýbam nepohodliu?“ Uvedomenie oslabí ich silu.
To, že niekedy pohyb odložíte, neznamená, že ste slabé. Znamená to, že máte ľudský mozog, ktorý hľadá najľahšiu cestu. Dôležité je nevnímať to ako zlyhanie, ale ako výzvu, ktorú viete prekonať malými krokmi. Nemusíte byť dokonalé. Stačí si uvedomovať svoje pocity. Každý malý pohyb je krok vpred – pre vás aj pre vaše deti. A čím častejšie to zopakujete, tým prirodzenejšie to bude.
